Atlantída
O Atlantíde sa prvý raz zmieňuje Platón. Platón sa pritom odvolával na rozprávanie egyptského kňaza Solónovi. Atlantídu vraj zničila mohutná prírodná katastrofa približne v roku 9600 pred Kr. (v tom istom období sa mimochodom podľa najnovších zistení skončila posledná doba ľadová).
Hoci existencia tohto kontinentu nebola nikdy presvedčivo potvrdená, vedú sa dodnes debaty o jeho existencii a možnej polohe. Jediným zdrojom informácií sú Platónove spisy, v ktorých opisuje atlantickú kultúru, štátne zriadenie a polohu; mala ležať niekde za Herkulovými stĺpmi (asi dnešný Gibraltársky preliv).
Atlantída mala byť veľmi úrodná a husto zaľudnená zem. Hlavné mesto meralo po obvode 3000 krát 2000 stádií, okolo centrálneho chrámového pahorka boli postavané tri sústredné kruhové vodné kanály spojené s morom, ktoré slúžili ako prístav. Duchovným centrom Atlantídy bol Poseidonov chrám uprostred mesta.
Ako stavebný materiál slúžil prírodný kameň, ktorý sa tu vyskytoval v bielej, čiernej a červenej farbe. v Atlantíde boli dva pramene, jeden s horúcou a druhý so studenou vodou. Vďaka tomu bolo možné zriadiť pre všetky vrstvy obyvateľstva početné kúpele. Prekvital aj obchod s ďalšími vyspelými civilizáciami v zahraničí.
Atlantída sa mala nachádzať vo vonkajšom oceáne za Herkulovými stĺpmi (dnešný Gibraltársky prieliv). Gréci Atlanticky oceán považovali za svetový oceán obopínajúci tri kontinenty - Európu, Afriku a Áziu. Podľa tejto definície teda Atlantída mohla ležať kdekoľvek mimo Stredozemného mora, od Švédska po Indiu. Hypotéz o možnej polohe Atlantídy je teda nepreberné množstvo.
Väčšina historikov sa zhoduje, že Atlantída je iba Platónova fikcia. Dôvodom pre to je, že v období 10000 rokov pred Kr. je existencia takto vyspelých civilizácií nepravdepodobná, neexistujú ani iné písomné pramene než Platónove (Atlantídu nespomína Herodotos ani žiaden iný grécky autor, hoci by im vtedy museli byť dejiny Atlantídy známe).
