Ásgard- svet bohov

Ľudský organizmus generuje celú radu známych energetických foriem, zvukové, magnetické, elektromagnetické. Ak by sme predpokladali, že môže dôjsť k ich koherencii, a naviac že dochádza k interakciám medzi vzájomne korelovanými javmi, potom nie je možné vylúčiť možnosť vyvolania zmien v materiáloch až do takej miery, že majú nové vlastnosti. Ďalej tiež človek, živý systém, je začlenený do systému rôznych ohromných energií, ktoré má k dispozícii vo svojom okolí. Môže sa tiež za zmenenej psychickej situácii stať transformátorom jednej energetickej formy v druhú.

Pri spontánnych psychokinetických prejavoch je zaznamenaná zmena teploty v prostredí, napríklad jej zníženie. Keby sme toto zníženie previedli na mechanickú energiu, potom by nebol problém pohnúť sebeťažším kusom nábytku v miestnosti. Je však možné predpokladať, že si organizmus za istých okolností dokáže lokálne a časovo obmedzene poradiť s najslabšou fyzikálnou interakciou - s gravitáciou. Potom váha ťažkých predmetov nebude hrať rolu. Alebo musí dôjsť k transformácii energií, ale len k využitiu energií z okolia.

V posledných úvahách niektorý kvantoví fyzici dochádzajú k záveru, a to na základe experimentov, že veľakrát výsledky týchto experimentov sú akoby determinované ich prianím alebo ich predstavami, že vlastne spoluúčasť nášho vedomia musíme započítať k fyzikálnym procesom. Tým sa z inej strany dostávame k tomu, čo nám neustále potvrdzujú parapsychologické experimenty, a síce že sa vždy u parapsychologických javov jedná o prítomnosť energií, ktoré sa zdanlivo chovajú inteligentne - "pohybujú predmety podľa priania k sebe alebo o d seba. Cielene je energia smerovaná na určitú osobu alebo na jej vyhľadanie. Čiže prianie je tu rozhodujúce. Núka sa tu Japonský výrok: "Pre človeka nesmie byť problémom realizovať sebeväčšiu vyslovenú fantáziu."

V súčasných slovníkoch sa dočítame, že kvantová fyzika je základom nielen pre atómovú a jadrovú fyziku, elektrodynamiku a fyziku elementárnych častí, ale aj pre fyziku pevných látok, rádiotechniku, chémiu, ale i biofyziku. Z interdisciplinárneho prístupu k parapsychológie dospievame k záveru, že parapsychológia je tiež biofyzika, a preto aj tu platia obecné zásady kvantovej fyziky.

V kvantovej elektronike sa sledujú hlavne najrôznejšie vlastnosti kvantových generátorov a zosilňovačov alebo ich dielčích častí. Keď sa s tohto hľadiska pozrieme na ľudský organizmus, potom sa naskytá predstava, že je to tiež najkomplexnejší kvantový generátor a zosilňovač. Pozoruhodný je pre nás ďalší poznatok kvantovej fyzike, že pri súčasnom meraní určitých typov pozorovateľných veličín nemôžeme mať súčasnú presnú informáciu o všetkých veličinách. Opakovaný experiment dá rovnaký výsledok iba s určitou pravdepodobnosťou (Heisenbergov vzťah neurčitosti).

Čo sa najviac vytýkalo parapsychológie, bolo to, že nie je schopná vždy opakovať za rovnakých podmienok (relatívne rovnakých, lebo sa prostredníctvom zložitej psychiky mení minútu od minúty) ten istý experiment. K tomuto poznatku veľmi rýchlo dospel prof. G. A. Sergejev a učinil ho predpokladom pre skúmanie parapsychologických javov a pre konštrukciu nových aparatúr, napríklad distančných elektród detekujúcich sumáciu exteriorizácií fyzikálnych polí okolo organizmu na vzdialenosť. A tak sa vlastne svojim širokým odborným zázemím a tiež aj svojou empíriou priblížil poznatkom kvantovej fyziky.