Telekinéza
Ide o schopnosť aktívne uvádzať predmety do pohybu psychickým pôsobením bez fyzického kontaktu s nimi a schopnosť zmeny tvaru predmetov prostredníctvom pôsobenia mysle - zohýbanie lyžičiek, kľúčov, alebo len ich udržanie a stabilizovanie. Tejto schopnosti sa hovorí aj psychokinéza (gréck. psyche - duša, kineisis - hýbať).
O existencii fenoménu sa vedú spory a prevažná väčšina vedcov sa prikláňa k názoru, že v skutočnosti neexistuje. Ak telekinéza existuje, spôsobujú ju sily, ktoré veda v súčasnosti nie je schopná opísať.
Telekinéza patrí k metafyzickým zručnostiam. Málokto však vie, že ak človek zvládne nástrahy telekinézy, získa mnoho ďalších užitočných schopností. Jednou z nich je možnosť liečiteľstva, ktorého podstata má rovnaký základ ako aj telekinéza.
Schopnosti používania telekinézy sú úzko späté s našou mysľou. Nemôžu jedna bez druhej existovať. To znamená, že telekinéza je „prístupná“ pre každého. Jediné, čo nám bráni používať tieto schopnosti, je naše obmedzené myslenie.
Ak budeme pokladať napríklad ohýbanie lyžičiek, levitovanie či manipuláciu s oknami za nereálne, budú všetky tieto schopnosti pre nás nemožné. Sme teda obmedzení len tým, v čo veríme. Sila tkvie v schopnosti zhmotniť naše myšlienky do reality.
Obmedzenia, ktoré si sami kladieme do cesty, patria vo väčšine prípadov do troch skupín: nedostatok viery vo výsledok, nedostatok viery v seba samého a nedostatok vedomostí.
Telekinéza je schopnosť, ktorá musí mať pre svoj ďalší rozvoj solídny základ. Tým je hlavne riadenie toku energie a jej smerovanie na jedno konkrétne miesto alebo objekt.
Francúz Jean-Pierre Girard a Izraelčan Uri Geller sú skutoční majstri telekinézy, schopní ohýbať kovové predmety bez toho, aby sa ich dotkli. Počas televízneho prenosu jednej seansy sa udial zvláštny jav paranormálnej „nákazy“.
Lyžičky, kľúče i hodinky televíznych divákov sa takisto ohli. Svedectvá boli také početné, že telefónna ústredňa anglickej televízie BBC sa 23. novembra 1973 preťažila a samočinne prestala byť schopná fungovania, čo sa stalo aj vo francúzskej televízii 15. novembra 1974.
V bývalom Sovietskom zväze sa mnohí vedci zaoberali paranormálnymi javmi. Médium Nelja Michajlová bola mimoriadne dobrým výskumným „objektom”.
V jednom dokumentárnom filme táto žena -médium - pod prísnym dohľadom oddelila na diaľku do sklenenej misy vzdialenej od nej 1,80 metra vaječný žĺtok od bielka a potom ich opäť spojila.
Telekinéza už viac nie je mýtom. Je realitou, ktorá v nás žije. Čas, trpezlivosť a absencia negatívneho myslenia nám môžu pomôcť prebudiť tento mocný zdroj skrytej energie.
