Astrálne cestovanie
Astrálnym cestovaním sa rozumie „treking“ vedomia v čistej energetickej forme bez hmotného tela. Predstavte si, že ste si ľahli do postele, vaše telo zaspalo, ale vedomie ostáva čulé a vy opúšťate svoju telesnú schránku a ako duch poletujete kamkoľvek chcete. Hmotné prekážky, kozmické vzdialenosti, únava a hlad nemajú pre vás význam. Nereálne? Možno.
Čo v našom najobyčajnejšom živote nasvedčuje tomu, že astrálne cesty nemusia byť až taká hlúposť? Spánok a sny, napríklad. Stalo sa vám niekedy, že ste mali intenzívne živý sen? Ostro vnímané farby, vône, chute, dotyky. Nemám na mysli žiadnu snovú erotiku. Ide mi o sen, v ktorom ste napríklad išli po ulici, po neznámom meste. Možno vám v tej chvíli bolo nepríjemné, že ste na sebe mali aj nepatričné oblečenie. Pyžamo, tričko, alebo celkom nič. Niekto z okoloidúcich si vás všimol, niekto nie. Alebo! Alebo sa vám stalo, že ste sa na rušivý podnet zvonka prudko zobudili. Až tak nepríjemne, že ste mali pocit, ako by ste spadli a nemohli chytiť dych. Tak tieto zážitky bývajú interpretované ako spontánne astrálne putovanie vedomia. Telo relaxuje, naša duša sa šla poprechádzať.
Zážitky mimotelových prechádzok sa veľmi často spájajú s hlbokou relaxáciou a meditáciou. Pamätám si na svoju prvú meditáciu v jogovej skupine, kde som začínal. Po niekoľkých minútach som už nevnímal seba ako sediaceho na podložke v spoločenskej sále. Vedel som, že som tam, ale intenzívnejší bol pocit, že sa vznášam. Pohľad sa mi zaostroval a po čase by som hádam aj krk dal za to, že vidím Zem z obežnej dráhy. Poletoval som vo vesmíre. Dnes vám už nenapíšem, čo všetko som videl, nepamätám sa. A ani ako dlho to trvalo. Poteším aj skeptikov, neverím tomu, že v mojom prípade šlo o skutočné astrálne cestovanie.
Mám kamaráta, ktorý svoje zážitky popisuje ďaleko reálnejšie. Napríklad: ľahol si do postele a vedome sa odpútal od svojho tela. Vzniesol sa k stropu izby a preletel do kuchyne. Tam si sadol na kuchynskú linku a cez okno pozoroval dianie na ulici. Pritom bezpečne vedel, že leží v izbe. Byť menej kritický, „žeriem ho aj s navijákom“. Ibaže tomuto typu zážitkov verím tak na dve percentá. Prečo? Pretože zážitky existencie mimo hmotného tela sú často vopred vsugerované na základe prečítaného, počutého, videného. Pamätáte sa na film Ako prichádzajú sny? (What Dreams May Come). Komu by sa nepáčilo lietať ako vták? Užívať si nadpozemského raja? Ak je takýto podnet emocionálne dostatočne silný a životná pohoda tlačí ako klinec v päte, prečo si podvedome nenaprogramovať zážitok cestovnej kancelárie Astrálny výlet? Som skeptik, opäť to opakujem. Ale že nie som až taký hnusný, prezradím vám jedno tajomstvo. V pripravovanom pokračovaní praktických cvičení vám prinesiem recept, ako sa naučiť opustiť svoje telo, spraviť si výlet a vrátiť sa späť.
Astrálne telo je silueta hmotného tela človeka. Vzniká z fyzikálnych emanácií hmotného tela; jeho forma je vytváraná pojmami, s ktorými pracuje myseľ a vedomie človeka.
Astrálne telo sa prejavuje v dvojakej forme: ako pasívny duchovný jav, samovolné vyžarovanie bytosti zaťažené nižšími zreteľmi; ako jav žiarivý a fosforeskujúci, ktorý vzniká z nazhromaždených zásluh; zo zásluh vznikajú karmické sily, ktoré sú tiež energiou podliehajúcou personifikačnému procesu. Preto astrálne telo pokladajú za éterického dvojníka; jeho povaha je vyššia než astrálny dvojník, jeho súdržnosť je malá a podlieha teda rýchlemu rozkladu.
Keď je však človek veľmi aktívny v zle a silne bazíruje na svojom ja, vytvára nižší druh astrálneho tela s veľkými znakmi hutnosti. Tento dvojník zostáva ako plastický otlačok v neviditeľne veľmi dlho po smrti jeho tvorcu človeka. Analogicky môže byť vytvorený menej strašideľný, dokonca až priaznivo pôsobiaci jav z iných prudkých duševných alebo citových zvlnení. Astrálne telo je útvar, ktorého výraz a podoba závisia od podmienok. Jogínovia, ktorí pôsobia všetkými svojimi duševnými silami do svojho vnútra, astrálne telo vyhladzujú a keď svoje ja celkom zničia, zničia aj svoje astrálne telo.
